Search
  • Matúš Záhradník

Nepolitika - nechcem dnes vytĺkať politické body, ale ...

Určite ste už na akomkoľvek verejnom zhromaždení počuli rečniť ľudí, ktorý začínajú svoje vety nasledovne:

  • nechcem tu dnes vytĺkať politický kapitál…

  • nechcem si naháňať politické body…

  • nechcem teraz robiť politiku…

Ak áno, a nerozumiete rovnako, ako na začiatku ja, v nasledujúcom texte sa pozrieme na to, čo tým myslia, čo tým sledujú, a ako nerobiť rovnaké chyby. 


Vnímam totiž, že neziskový sektor, ale dokonca aj politickí aktivisti, sa politiky boja. Lynč verejnosti v kritickej situácii obnažuje charaktery, pochopiteľne odstrašuje sponzorov, a niektorí ľudia sa kritike prirodzene vyhýbajú. A podľa mňa preto kračajú v ústrety porážke.

Politika sa totiž deje všade, na úrovni malých organizácií, komunít, politických strán aj verejnosti; vo vzťahoch aj medzi priateľmi. Samotné popieranie totiž neznamená, že práve v tom momente neuplatňujeme svoju politickú pozíciu. Komunikuje to jedine neúprimnosť, a pozorným maximálne vysiela varovné signály, že neviete pomenovať svoje ciele, alebo ich pomenované nemáte vôbec.



V minulom dieli som začal vysvetlovať rámce a ich používanie v slovenskej politike. Rámec (z ang. frame) používam ako termín pre pomenovanie techniky otáčania faktov na hlavu. Pomocou rámcovania viete otočiť význam oproti realite o 180° (napr. “nezávislé médium” vs “kapitálom zaplatení novinári”; “experti na ministerstve” vs “elitárski byrokrati”, “nadnárodné inštitúcie” vs “diktát z Bruselu”). 

Rámce pritom používame denne pri rozhovoroch, a nepriamo, bez toho, aby sme si to uvedomovali, komunikujú aj náš pohľad na svet. Osobne, po pár politických kampaniach v aktívnej roli, vnímam, že rámcovanie diskusie v politike (ang. framing) je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stoja politickí kandidáti. Touto sériou chcem preto prispieť k diskusii o nich, k rozšíreniu povedomia, a vysvetliť ich skôr, ako sa nimi necháme zmanipulovať tými, čo ich používajú.

Ďalší z rámcov, ktorý budem vysvetlovať, bude “nepolitika.



Neprestrelím dúfam, keď narovinu napíšem, že takí Sun Tzu, Niccolo Machiavelli, či Thomas Hobbes určite rozumeli pod politikou presadzovanie vôle na úkor iných. To politika, okrem iných taktiež pravdivých definícií, v skutočnosti je. Môžeme diskutovať, neskôr, o teoriách riadenia štátu, a o tom, či toto riadenie má byť radšej výsledkom konsenzu, kompromisu alebo tvrdé presadenie vôle jednej zo strán. V konečnom dôsledku však nevidím cestu inak ako konfrontácie politických názorov, priamej či nepriamej. Aj Ghandiho 21-dňová hladovka bola formou nátlaku, keď položil svoje zdravie do hry a nastavil deadline na vyhovenie svojim požiadavkám.


The Prince, Leviathan, The Art of War

Existuje bez početnej prevahy vôbec vyjednávanie o akýchkoľvek podmienkach? Bez hlbšej znalosti špeciálnych vyjednávacích techník si dovolím tvrdiť, že aj vyjednávanie z pozície slabšieho, je na konci dňa len o klame, o blufovaní, že karty, ktoré držím v ruke, sú v skutočnosti silnejšie. Cez túto optiku je mi naozaj zaťažko si predstaviť, že by ktorýkoľvek aktér vo verejnom priestore, začínajúci politik či politička, išli do konfrontácie s vyhlásením, že oni nechcú “robiť politiku”. A predsa, existujú na Slovensku organizácie a politici, ktorí v diskusii o svojej hlavnej agende tvrdia, že nie je politická. 


Dáta z prieskumu SAV*


A rozumiem. Politika má zlé meno. Dôveryhodnosť politických inštitúcií a politikov je na Slovensku dlhodobo problém, a za svoj kredit môžu dvojitým metrom, ktorý uplatňujú/ uplatňovali ich predchodcovia. Je okej, ak vás zvolí jedna skupina ľudí, to však neznamená, že máte vo verejnej funkcii, štátnickej funkcii, počúvať len ich želania. To je zdroj polarizácie spoločnosti, ktorá je dnes horúcou témou. 

Ale späť k nepolitike. Keďže tento stav nedôvery je dlhodobý, zrejme v ňom pramení pud nových politikov snažiť sa brániť nálepkovaniu “politických” aktivít. Ak hovorím, že je dlhodobý, tak už správa Eurobarometra z 2004 hovorí o silne prevažujúcej nedôvere vo vládu, parlament a politické strany, úplne na konci rebríčka verejných inštitúcií. 

Riešenie nedôvery v politikov nie je jednoduché. Chce to zrejme budovať si meno na dodržiavaní sľubov, plnení cieľov, ale k tým sa treba najprv jasne prihlásiť. Ľudia musia najprv počuť jasné posolstvo, nie snahu podsúvať verejnosti jasne politickú tému cez "nepolitické" vyhlásenia.


Viac o vízii a jej vplyve na komunikáciu vie určite lepšie vysvetliť antropológ, autor “Start with why”, Simon Sinek.





Zhrnutie: Nepolitika je teda rámcom, ktorý skôr funguje ako samo-cenzúra postojov a myšlienok než úmyselným skreslením politického boja. Pramení zrejme z nedostatočného plánovania, chýbajúcej stratégie alebo nízkeho sebavedomia aktérov, v každom prípade však komunikuje neúprimnosť medzi podporovateľmi, partnermi v politickom boji, aj voličmi. 


*Dáta dôveryhodnosti pochádzajú z zverejnených dát spoločného prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktoré iniciovali v marci tohto roku (2020) prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.



Za každý komentár a reakciu vopred ďakujem. Matúš Záhradník



39 views

Konateľ: Matúš Záhradník
Email: matus@crassus.sk
Tel: +421 944 001 622
Sídlo: Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača


©2019 by Crassus Consulting

  • Instagram